Zem ľadu a ohňa, Iceland I am coming!

Po tvrdom návrate z Ázie naspäť do reality sa mi podarilo úspešne skončiť školu. Juch! Konečne sloboda. Slová, ktoré ma napadli ako prvé. Teraz už nič nie je nalajnované, žiadna škola, žiadne stáže, už nič nemusím, konečne!

Dnešný svet nám ponúka toľko možností, že je naozaj ťažké si vybrať ten správny smer. Preto som sa rozhodla vyraziť na leto opäť na Island. Oslavy štátnic a rozlúčky s kamarátmi mi dali poriadne zabrať, ale už bolo potrebné zase niekam vyraziť.

Čekujte ten štýl v 30 °C: zimná bunda, bagandže, kraťasky jak pánko a 1,7 litra páleného v kufri! (Týmto ďakujem Timkovi, Nikii a Zuuz, ktorí sa postarali o môj islandský pitný režim :*)

Zohnala som priamy let z Budapešti do Keflavíku s Wizz Air za pomerne dobrú cenu (cca 140 eur aj s batožinou). Z letiska v Keflavíku, ktorý je od hlavného mesta Reykjavíku vzdialený cca 50 km chodia pravidelne každých 20 minút autobusy do hlavného mesta za cca 16 eur na stanicu BSI.

(V prípade, že chcete cestovať ďalej po Islande, musíte sa z BSI dostať mestskou hromadnou dopravou na stanicu mjód vzdialenú cca 15 minút, a odtiaľ vám nadväzujú ďalšie diaľkové spoje, viac tu.)

Vzhľadom na to, že som nechcela platiť 70 eur za noc v hoteli, rozhodla som sa prvý krát v živote vyskúšať Couchsurfing. Nepočuli ste o Couchsurfingu? Je to v podstate portál založený na registrácii ľudí, ktorí ubytovanie hľadajú a ľudí, ktorí ho poskytujú. Okrem toho, že za to nič neplatíš a prespíš u niekoho zadarmo, ako bonus, môžeš natrafiť na úžasných ľudí, ktorí ti poradia najlepšie lokálne vychytávky a tipy na výlety.

Na Couchsurfingu je pomerne dosť ľudí, ktorí poskytujú ubytko v Reykjavíku, takže nie je nutné platiť drahé hotely. A tým drahé myslím naozaj drahé. Ceny sa pohybujú od cca 100 eur za noc a vyššie.

Riešila som to deň pred odletom, takže to bolo na štýl: Ozve sa? Neozve sa? Budem spať na letisku? Uvidím.

Na poslednú chvíľu mi týpek (pôvodom z Dubaja) napísal, že u neho môžem v pohode prespať. Mal super recenzie, tak som si povedala : „Why not? “ Aspoň bude groteska. Prišiel pre mňa na autobusovú stanicu (čo bolo super, lebo som mala veľký kufor a nechcem si ani len predstaviť, koľko by stál taxík). Zobral ma na Shawarmu (arabský kebab), na nákup a už pri dome mi hovorí: „Nechaj si ten kufor v aute. Máš to celé zabalené, budeš ešte cestovať, nech sa ti nepoškriabe. “

Prídeme do bytu, rozhliadnem sa. Jeeej, super veľký gauč! Pecka, tam sa dobre vyspím. No a potom to prišlo. Týpek chcel, aby som s ním spala v jednej izbe. Tak som samozrejme protestovala, že to vôbec. Nakoniec si rozložil matrac na zemi. Tlak 500. Ale keď povedal, že sa ide prezliecť do pyžama a prišiel naspäť v arabskom púštnom habite, ľahol si na zem a uložil sa na spánok, tak mi tá situácia prišla tak groteskná, že som neudržala smiech. Hovorím si: „ Veď mal predsa dobré recenzie, tak snáď to bude v klídku. “ Najlepšie na tom bolo to, že môj kufor bol v aute, takže keby sa niečo zomlelo, tak by som bola ... viete kde. Chvalabohu, všetko bolo bez akejkoľvek ujmy. Najväčší top na tom je to, že moja nemenovaná spolužiačka z výšky u neho spala dva dni predo mnou a písala som jej, či to bolo OK: „Jooo, jasné bylo to v klidu, byl hodnej. “ Keď sme potom spolu volali, poriadne sme sa pobavili na tom, že sme zažili presne ten istý scenár.

All in all, týpek bol fakt v pohode. Bol milý, pohostinný, mal u seba vraj okolo 100 ľudí z celého sveta, takže by si ani nič nedovolil. Na prvý krát pomerne zvláštny zážitok, ale išla by som do toho pre tú srandu znova, len môžno nie úplne sama. Ráno ma hodil na bus a už som si fičala pekne krásne autobusom na centrálnu stanicu Mjód, odkiaľ chodia autobusy do ďalších miest (resp. v islandskom ponímaní mini dediniek).

Za cestu z Reykjavíku do Húsavíku som platila cca 72 eur, takže sa oplatí ísť skôr letecky, alebo prísť na trajekte s vlastným autom, pokiaľ ide človek na dlhšie. Požičanie auta je samozrejme možné, ale mimo hlavnej sezóny, ktorá je od júna do začiatku septembra, je to výhodnejšie.

Tak groteska hneď na začiatku a po hlave do pracovného tempa!

Tento rok máme ešte lepšiu partiu, tak snáď nám to vydrží. Zmeska Islanďanov, Čechov, Slovákov a Poliakov=> párty, párty, párty. Chcela som fitness summer, ale veru, neviem, neviem :D Islanďania pijú tuším ešte viac ako Slováci, tak si to viete predstasviť. Strach:D