Islandský životík v plnom prúde

Grotesky, grotesky a ešte raz grotesky. Keďže máme veľký pracovný kolektív, o zábavu nie je núdza. Keď som si uvedomila, že celý hotel v ktorom pracujeme, stojí na v priemere 23- ročných ľuďoch, z ktorých ani jeden nie je vyučený kuchár alebo čašník a každý má vysokú školu v inom odbore, prišlo mi to až neuveriteľne vtipné. Stavbarina, management, marketing, ekonómia, design, architektúra, fyzioterapia ... To si rovno môžeme postaviť niečo vlastné :D

Príde mi, že tu školu nikto extra nerieši. Začneš ako upratovač a za tri roky si manažér. Celkom slušný a rýchly postup.

Tento rok máme šťastie, pretože v ,, meste ,, otvorili nový bar s live hudbou, takže sa konečne máme kde zabaviť. Niekedy sa stane, že si dáš selfie so starostom Húsavíku a majiteľom North Sailingu, čo je jedna z najväčších spoločností na Islande, alebo kalíš na našom staff house (v meste známom ako PARTY HOUSE) s policajtom a týpkom z USA, ktorý pracuje pre Justina Biebra a ďalšie americké celebritky.

Keďže tu nie je tma, sem tam sa stane, že si o siedmej ráno uvedomíš, že by si už asi aj mohol ísť spať, lebo na ďalší deň pracuješ. Celkom smiešne vidieť všetkých K.O. za svetla. Aspoň sa to všetko dá lepšie zaznamenať (diabolský úsmev).

Alkohol na Islande je téma sama o sebe. Dá sa kúpiť len v špeciálnych obchodoch. Keďže Islanďania počas zimy trpia depresiami kvôli nedostatku slnečného žiarenia a následne na to alkoholizmom. Vôbec sa nečudujem, že tu fľaša tvrdého alkoholu stojí minimálne 40 eur. Preto väčšina pije pivo. Veľa piva. V minulosti Islanďania odhlasovali prohibíciu alkoholu v referende. Dnes to sice už neplatí, ale v normálnom obchode sa stále kúpiť nedá. Hovorí sa: piješ ako Dán, ale o Islanďanoch sa dá povedať to isté. To je čistý šalát do mŕtvosti :D Najväčší top je, keď v bare pije Slovák, Poliak a Islanďan...to už len čakáš, ktorý z nich bude prvý zaparkovaný pod stolom.

Ale aby ste nemysleli, že tu nerobíme nič iné, nedávno sme vyrazili na výlet do Kópaskeru, najsevernejšieho miesta na Islande. Okrem toho, že sme nenašli cestičku vytvorenú z mušlí, kvôli ktorej sme tam išli, mesto bolo čistý ghost town.

Vážne ako Černobyľ. Nikde nikto, len pár domčekov, pochmúrne počasie a slamený strašiaci v poli. Nie jeden, ani dva, ale dobrých dvadsať. Nemali v meste ľudí, tak si ich aspoň vyrobili.

Po ceste sme narazili na islandský Stonehenge (ale myslíme si, že to bol fake :D)

Prídeme na benzínku, pozeráme jedálny lístok... Objednala som si hot dog s hranolkami (keď už teda chceme mať to fitness summer).Predstavíš si, že ti prinesú rohlík, v tom párok a hranolky. Omyl. Dostala som rohlík v tom hranolky a párok nikde :D. V menu bola ešte jedna varianta a to Hot dog without bread (wtf?), vyskúšam. Dostala som párok v sáčku. Takže ak som si chcela dať normálny hot dog, ako ho všetci poznáme, mala som si objednať : hot dog bread with french fries and hot dog without bread a dostala by som klasiku.

No nepochopili sme, zbalili veci a vyrazili do Asbyrgi, kaňonu na severe Islandu.

Asi 10 km odtiaľ sme našli schovaný kemp. Kempovanie na Islande je super varianta. Ideálne keď máš auto, v ktorom môžeš spať. Čo sme síce mali, ale všetci sme sa nezmestili, takže som sa po dlhej dobe vrátila do skautských čias a stanovala v brutálnej zime. Zážitok fajnový, dobrodružný, ale nabudúce to chce byť lepšie pripravený, obzvlášť keď sú asi 3 °C a začne pršať s tým, že v mini stane pre dvoch spíme tri, v dvoch spacákoch ... Jedna noha v jednom, druhá v druhom. Luxus :)

Ráno sme skoro zmrzli, ale bola sranda a to je najhlavnejšie. Pozreli sme ďalšie prírodné úkazy a hurá naspäť do nášho milovaného Húsavíku <3 Len to počasie by sa mohlo zase trošku uvedomiť. Celý jún sme mali krásne slnečno okolo 15 °C a teraz sa to začalo kaziť:/