Na jeden deň islandským farmárom, why not?!

Vždy keď cestujem po Islande, pozerám sa na prírodu okolo seba a všetky tie ovečky roztrúsené všade možne po veľkých lúkach, kopcoch, schované pod skalami alebo vodopádmi, rozmýšľam nad tým, ako ich farmári dostanú na zimu do fariem.

Teraz to konečne viem!

V septembri začína slaughter season, čo v preklade znamená niekoľko vecí:

Farmári musia pozháňať všetky ovečky z rozsiahlych plôch v okolí ich fariem, ktoré sú, ako inak, uprostred ničoho. Peši. Proste kráčaš, tlieskaš, kráčaš, trošku zahúkaš aby sa zľakli a pohli ďalej a zase kráčaš, až kým neprídeš k farme.

Potom nastáva kruté rozhodnutie. Niektoré ovečky si nechajú na nasledujúci rok a niektoré predajú na mäso a ďalšie výrobky firmám, ktoré ich spracujú. Na Island v septembri prichádza veľa ľudí z rôznych krajín za prácou v továrňach na spracovanie mäsa a všetkých procesov s tým súvisiacich. Preto máme teraz plný hotel Slovákov, Čechov a Poliakov :D a grotesky s tým spojené na každodennom poriadku.

Ale k veci !

RÉTTIR (alebo zháňanie ovcí) je jedna z najstarších islandských tradícií, kedy si farmári zavolajú rodinu a známych na pomoc pri zháňaní oviec z lúk, na ktorých sa pásli celé leto. Čas začiatku záleží od veľkosti pozemku farmára. My sme začali o piatej ráno a skončili o siedmej večer. Prešli sme niekoľko kilometrov a zaháňali ovečky smerom k farme. Niektorí farmári využívajú kone a psi, iným stačia ľudia robiaci divné zvuky a potlesk, ako my.

Ideš si po islandskej lúke, okolo teba nikde, nikto a hlavne NIČ, len tráva a kopce. Snažíš sa zahnať ovce, ktoré vyzerajú tak, že nikdy nevideli človeka divnými zvukmi a potleskom. Takto si ideš celý deň, až kým sa nedostaneš do cieľa. Proste groteska.

Keď sa ovečky dostanú k farme, je nutné dávať pozor aby sa nerozbehli zase naspäť, čo sa nám presne stalo. Nebolo mi všetko jedno, keď sa na mňa rútilo stádo 600 oviec. Ustáli sme to. Každé stádo vedie leader sheep (ovca líder), takže keď spacifikuješ lídra, máš vyhrané.

Po zahnaní ovečiek sme si dali fajnovučkú Kjótsupu, čo je jedno z typických islandských jedál = jahňacia polievka (veľký mňam). A pustili sme sa do triedenia. Každá ovečka bola označená na uchu, takže podľa značky si každý farmár pozná tie svoje. Vystrojená oranžovými nepremokavými gaťami som skočila medzi všetky tie ovce (a hovná z nich) a mohlo sa začať!

Zo začiatku som sa trošku bála, ale potom to už išlo. Hlavne som sa nemohla nechať zahanbiť 5- ročnými Islanďanmi, ktorí ovce chmátali hlava, nehlava.

Priblížiť sa=> Chytiť za rohy=> Strčiť medzi nohy a zaniesť na správne miesto!

Po celom dni sme si za odmenu mohli dať mega dobré domáce koláčiky, od maminy môjho kamaráta v kruhu najbližšej rodiny.

Nazrela som do hĺbky islandských tradícií, bola som pozvaná k islandskému stolu, mala som možnosť rozprávať sa s typickým islandským farmárom, ktorého rodina toto robí už niekoľko generácií. Neskutočný zážitok okorenený historkami o tom, ako mladí chodili po láve, ako pozná po mene každý kopec, potôčik, kameň v okolí a ako bola farma založená Vikingami xy rokov dozadu. Proste WAU...