Je vôbec možné tromfnúť Death Road? Neviem si to veľmi predstaviť, ale veru je! Ide sa na púšť. A nie len tak hocijakú.
Po noci v autobuse (ktorý sme skoro nestihli) prichádzame v skorých ranných hodinách do mesta Uyuni. Ocitáme sa v mestečku uprostred púšte, takže trochu rozdiel oproti horám, ktoré nás doposiaľ obklopovali. Nikde ani nohy, trošku ghost town. Je skoro ráno, takže sa ani nedivím.
Na pár hodín sa našim útočiskom stáva miestna kaviareň / reštaurácia, kde čakáme na odvoz. Hladní ako sviňa a na raňajky čakačka dve hodiny. Fuuuha. Thank you very much. Po hodine čakania zisťujeme, že robia palacinky po jednom a vodu na kávu ohrievajú v hrnci na sporáku, no aj tak mi nejde do hlavy, ako im to môže trvať tak dlho. Ešteže si objednávam prvá, takže nemusím nervózne čakať.
Vydávame sa na mini výpravu po meste. Navštevujeme miestny trh, kde kúpime parádny domáci syr (asi z alpačieho mlieka)? Neviem. Jazyková bariéra nám umožňuje dorozumieť sa akurát tak rukami-nohami. Nevadí! Kupujeme zásoby vody, pretože v púšti jej moc nebude a ide sa!
Pred vchodom na nás čakajú tri nadupané džípy. Batožinu hádžeme na strechu auta, kde ju šofér bezpečne umiestni a zakryje (prevencia proti prachu) a môžeme vyraziť smer ďalšie dobrodrúžo!
Prvou zastávkou je ,,Great train graveyard'' alebo veľký vlakový cintorín. Extrémne fotogenický spot. Takže, ak radi fotíte, určite si prídete na svoje. Väčšina vlakov pochádza z Británie zo začiatku 20. storočia. Pôvodným plánom bolo mať na tomto mieste železničný uzol, korý by spojoval La Paz, lokálne bane a pobrežie Chile. Ako to už býva, niekedy plány nevychádzajú a tak kvôli nedostatku zdrojov ťaženia v baniach, tu teraz kvôli soli a vetru hrdzavie okolo stovky lokomotív.
Počas dňa je toto miesto pomerne busy, takže je lepšie prísť niekedy na večer, keď všetky group tours skončia. To si potom človek užije toto miesto úplne sám.
Z toľkého photoshootu nás odpaľuje do výšin, až zabúdame koľko je hodín, takže nasadáme do auta posledné. ,, Ach tie ženské, '' hovorí si zvyšok posádky v aute. Celý deň má byť venovaný foteniu, no nie všetci sú z toho tak nadšení, ako ja.
Po krátkej pauze nasadáme do džípov. Ty kráso! Dostávame sa na soľnú púšť a ja neverím svojim očiam. Tak to ma poser! Neskutočná nádhera. Nikde nič, len azurová obloha, pár mráčikov v tvare pusiniek a soľná pláň. Užívame si jazdu autom s patrične vypeckovanou hudbou a rumom na uhasenie smädu. Dostali sme inštrukcie, že si máme pripraviť predmety, s ktorými spravíme fotky a videá na púšti, pretože toto miesto je ideálne na očné klamy. Vyťahujem malú Vikuňu a teším sa na zábery.
Tak na tomto mieste by človek mohol stráviť hodiny fotením, čo samozrejme v pláne nemáme. Hoďka a čau. Ono z toho slnka by nás skôr či neskôr úplne odpálilo, takže sme radi, že shooting netrvá dlhšie. Za pomoci sprievodcu, ktorý s tým má bohaté skúsenosti pocvakáme a potočíme, čo sa dá.
Slnko nám dáva zabrať. Ešteže som v krátkom, inak by som zhorela. Na tejto púšti je odporúčané nosiť slnečné okuliare, pretože to môže poškodiť zrak, samozrejme použiť vysoký faktor opalovacieho krému a mať niečo na hlave. Čo myslíte, ktoré z týchto opatrení som dodržala ?:D ...
Lýtka mi vzbĺkli ako fakľa, takže minimálne to jedno s krémom určite nie.
Obed! Konečne. Stojíme na mieste, ktorým prechádza Rally Dakar.
S plnými bruškami prichádzame k ostrovu s kaktusmi uprostred ničoho, Isla Incahuasi, čo v preklade znamená dom Inkov. Tento ostrov tvoria kamene, korály a rôzne fosílie, pri čom je vrcholom pozostatkov starovekej sopky, ktorá bola ponorená pod vodou, keď bola oblasť súčasťou obrovského prehistorického jazera, zhruba pred 40 000 rokmi.
Kedysi dávno bolo toto všetko pod vodou. Celkom pekný mind fuck, keď človek vidí, ako sa príroda (za tých 40 000 rokov) zmení.
Toto bola posledná zastávka pre tento deň. Ale počkať! Šípime príležitosť vychutnať si západ slnka. Paráda! Tiež ste z tých čo milujú sunsety?
Zastavujeme na krásnom mieste s horami, ktoré perfektne dotvárajú atmosféru. Kocháme sa, robíme ešte jedno videjko a s úžasom pozeráme, aká je táto naša zem nádherná.
Zbieram soľné kamene zo zeme na pamiatku a poberáme sa na ubytko.
Keď otvárím dvere od izby a zbadám náš príbytok pre dnešnú noc, teším sa, ako malé decko. To vyzerá naozaj ako z flinstonovcov. Všetko zo soli a kamenné postele s madracmi ako bonus. Yes! Konečne na tvrdom, chrbát to jednoznačne poteší. Tu sa mi bude spať ako bábätku. A veru, že sa aj spalo. Najlepší spánok za celý trip. Konečne na mňa nevplývala výšková nemoc, aj keď sa stále nechádzame pomerne vysoko (okolo 3000 mnm)
Skoro ráno vyrážame na ďalší deň strávený v džípe. Tentokrát prechádzame cez Atacamu, najväčšiu púštnu oblasť v južnej Amerike. Od južnej hranice Peru až do severných oblastí Chile. Miestami zasahuje až 100 km do vnútrozemia, až po úpätie západných Ánd, do nadmorksých výšok až 5000 metrov. Je to jedno z najsuchších miest na zemi s tým, že na niektorých miestach neprší celé desaťročia.
Brázdime si to púšťou, obdivujeme stále aktívne sopky, ktorých je naokolo viac, než som si predstavovala. Zastávka! Hurá... Už mi docela vyhladlo, takže lamí párok, ktorý na mňa máva z cedule bude vykúpenie. Dať si? Nedať si? Vzhľadom na sracie problémy celej skupiny tento výber veľmi zvažujem, no nakoniec sa poddávam vábivej vôni klobások na grile. A veru neľutujem. Mňamka! Na dezinfikáciu používame nechutne dobré víno, vychladené presne tak, ako má byť. Celkom mind fuck mať takéto občerstvenie uprostred pustatiny. Nasadáme do auta a blížime sa k soľným jazerám s plameniakmi.
Neveríme vlastným očiam. Takáto scenéria sa nevidí ani v national geographic dokumentoch. Lamy pasúce sa kúsoček od okraja jazera sú úplne unreal. Plameniak sem, plameniak tam ... Len tíško sedíme a užívame si prírodu.
Takýchto jazier sme navštívili hneď niekoľko a prikaždom jednom sa nám zastavil dych. Moje obľúbené wau som na týchto miestach povedala nespočetne krát.
Na jedlo síce moc nemyslíme ale zastavujeme na perfektnom mieste. Tak toto hej! Podáva sa kura (ktoré aj chutí ako kura ) s cestovinami, zemiakmi a nejakou zeleninkou. Mňam! Ako od maminky.
Pri obede nám spoločnosť robí malý tvorík - viskača!
Poberáme sa ďalej a náš guide nám vysvetľuje, že na tomto mieste žijú tri druhy plameniakov. Videli sme všetkých! Odpadávam od úžasu a neverím vlastným očiam. Takú brutalitu som veru od Bolívie absolútne nečakala. A úprimne vám povem, že ma dostala viac, ako Peru.
No veď posúďte sami. Neskutočné niečo...
A to som ešte nevedela čo na nás čaká večer! Všetci sme síce už totálne k.o. z celého tripu, viete ako, prevlekačky busmi 6 hodín, nespanie, turistika, no hlavne tá nadmorská výška nám dáva zabrať. No aj tak sme plní pozitívnej energie z nových zážitkov, z ktorých budeme čerpať ešte riadne dlho.
Nabitosť sa musí predsa niekde vybiť, takže hneď ako prichádzame na ubytko, btw bez vody :D (takže sprcha na cigáňa je jediná možnosť), pakujeme sa do obchodu.
Aby ste boli v obraze, nachádzame sa uprostred ničoho. Pár hlinených domov. Nájdeme tu obchod s alkoholom? Tož to je otázka. Ale to by nám bol čert držen, aby banánom chýbalo pitivo. Prechádzame ,,mestom,, , cítim sa ako v starých kovbojkách. No keď zahliadneme budovu s nápisom ,,shop disco ''umierame od smiechu. Seriózne?
Obchod s chlastom uprotred Atacamy nás dostáva do kolien.
Vykúpime polovinu zásob a nachádzame celkom pekný spot. Tak tu by to šlo. Zakempríme pri vraku auta, ktoré stopercentne dotvára atmosféru mesta duchov. Videli ste hory majú oči 2 ? Tak presne tak to tu vyzerá. Už naozaj chýba iba nejaký zmutovaný bazmek, čo nás chce odvliecť do neznáma. Ešteže sme s našimi slovenskými chlapmi v bezpečí :).
Padajú nejaké drinky, no keďže slnko ide nižšie a nižšie poberáme sa naspäť na ubytko, ktoré vyzerá ako škôlka, čo ma samozrejme teší, pretože sa črtá ďalší unikátny zážitok. Kašlať na celé rezorty a neviem koľko hviezdičkové hotely. Toto je real! Presne na takéto ubytká bez vody budeme spomínať dokonca života a na grotesky čo sme spravili tiež ...
Večera nám plní brušká, rumy pridávajú na nálade a pomaly ale isto sa rozbieha slovenská noc. Poliaci o bok stola tíško závidia super partiu a neskôr sa pridávajú k nám.
Vyberám sa von scheckovať situáciu. Hviezdy! Milión hviezd! Pôvodný plán bol navštíviť disco, no tu si spravíme disco sami. A pekne pod hviezdami! Verbujem vedúceho zájazdu Paťa, aby spacifikoval ľudí a zobral ich von, lebo to stojí za to. Ešte len toto je milión hviezdičkový zážitok.
Tancovačky pod nebom plným hviezd, niekde na Atacame, okolo nikde nič, len my a hudba. Tak toto je strop! Stále nejak neverím, že sa to naozaj deje a užívam si to plnými dúškami.
Dúškov pomaly ale isto pribúda a ďalšie detaily večera zostávajú záhadou. No nič. O 3 ráno máme predsa budíček a vyrážame ďalej. Doteraz sa čudujem, ako je možné, že som sa zvládla v sekunde pobaliť a nič nezabudnúť.
Nasadáme do áut a fičíme ku gejzírom. Tak to tu vyzerá úplne ako na Islande.
O kus ďalej sa šupneme do termálov a vychutnávame si prvé slnečné lúče dňa. Tak tu by som zakemprila aspoň na tri hodiny. Teplá voda podporuje hladinku z noci pred tým a mňa napadá všeličo, len nie to, že sa za 5 minút musím ísť usušiť.
Tak to bolo síce veľmi krátke, no dosť intenzívne.
Nasadáme do vozidiel a valíme na hranice. Dve budovy uprostred ničoho a cedula Chile hovoria o tom, že sme tu! Okey teda. Pár kontrol, nejaký ten úplatok pánovi, čo dáva razítka do pasu a sme v Chile!
Dostávame sa na ubytko. Hotel. Keď zbadáme vaňu a sprchu skáčeme od radosti. Milujem hnusácke tripy a čím viac špiny a autenticity, tým lepšie, ale už sme na tom boli naozaj zle, takže teplá sprška bola vykúpenie. O bazéne na prízemí nehovoriac.
Vyrážame do ulíc, hladní ako vlci. Steak house mi nič nehovorí, no prispôsobujem sa väčšine. Je mi jedno čo budem jesť, hlavne nech to je rýchlo. Chile nie je až také lacné, ako ostatné krajiny v južnej Amerike. Za veľký steak, coronu a whisky sour platím cca 35 eur.
Z reštiky sledujeme protest, ktorý prebieha na ulici. Chvalabohu to ale nieje také zlé, ako v Santiagu, kde na ulici vybuchujú autá a demonštranti rabujú hotely. Ešteže už fičíme domov. :)
Chile- Paríž- Viedeň- Bratislava- Piešťany= 40 hodín na ceste plus hangover a nula spánku a človek vyzerá asi takto :D